Maori. O tych som chcela pisat uz od cias Noveho Zelandu. Uz len fakt, ze nazyvaju svoju zem Aotearoa, v preklade Krajina Dlheho Bieleho Mraku, ma predsa musi kreativne podporit.
Maori priplavali na svojich tradicnych kanoe (waka) pred priblizne 1000 rokmi (medzi 9 a 13 storocim). Jedna teoria vravi, ze odniekial z Polynezie, ina zas recie, ze povodne vyrazili z Ciny, presli Filipinami, Indoneziou a cez Fiji dolu na NZ. V podstate su to 'bratranci' Tahitanov, Havajcanou a vsetkych z Polynezie, recou i zvykmi.
Ich novodobejsiu historiu by som zhrnula takto: Po prvykrat sa s Europanmi stretli okolo roku 1642 ked sa na ostrove vylodil Holandan Abel Tasman. Tiekla tam krv, no vztahy sa trosku umiernili s prichodom 'jemnejsieho' Jamesa Cooka v 1769. S prilivom europskych pristahovalcov vsak Maori zacali kapat na vsakovake choroby a samozrejme na europske strelivo. Potom prisiel rok 1840, ked maorsky nacelnik a zastupcovia Koruny podpisali Waitangi Zluvu, kde britska monarchia prevzala nad uzemim Aotearoa nadvladu a uznala pozemky patriace Maorom. Ako to uz vsak byva, Briti sa 'pomylili' v preklade z anglictiny do maorciny a trosku ich odrbali. Treaty of Waitangi je dodnes napadana maorskou mensinou, dokonca boli pomerne nedavno za nejake casti uzemia aj kompenzovani. Da sa povedat, ze v porovnani s australskymi aboriginmi dopadli relativne dobre.
Maorska kultura v dnesnych dnoch sluzi ako vyborny marketingovy prostriedok pre turistov. Okrem kiwi priveskov su maorske motivy na kazdom suvenire, neda sa prehliadnut. Mne osobne sa najviac pacia skupinky tradicnych bojovnikov, co vystupuju pre turistov vo folklornych dedinach, marae. Su velki, svalnati, okolo pasa len male sukienky, vacsinou potetovani. I takmer nahi posobia velmi esteticky, kedze ako vsetci 'ostrovania' maju malo ochlpenia po tele (a bozechran na pleciach ci chrbte, tak ako sa moze prihodit medzi inymi narodnostami), cize nie je treba hladiet na tanec bojovnikov v ovcom rune. Estetika prevelka. Ako priklad si mozte pozriet maorsky bojovy tanec, Haka, i ked v tomto pripade su, zial, muzi obleceni. Nastastie len v tricku a mini shortkach.
Tetovanie. Obsesia nielen maorska mensiny, ale celonarodna. Mne s mojou uzkoprsou slovenskou vychovou trvalo nekocne dlho, kym som pochopila, ze tetovacky nie su znakom prislusenstva ku kaste krimilnalnikov ci opitych namornikov. Vzajomne obdivovanie zlozitych motivov na predlaktiach ci lytkach je milym obveselenim kazdeho novozelandskeho vecierka.
Maori tvoria 14% celkovej NZ populacie, no existuje velke mznostvo takzvanych 'zmiesanych' manzelstiev a vela ludi ma nejaku tu maorsku krv z piateho kolena po babkinej svokry bratranca. Tak sa, teoreticky, moze prihodit, ze vam a vasmu Kiwimu sa narodia deticky, co budu crty mat ako z Gauguinovho platna. Okrem ineho, nebol aj Angelikin Zofre de Pejrak tiez polovicny Maor? A ci Maur?
Nie, nechystam rodinu. Som stastne zaneprazdnena cestovanim, degustaciami bubliniek a martini kokteilov s troma olivami, citanim knih, snahou vypestovat na zahrade slovensky chren a predovsetkym pracou. No pamatam si na ten moment soku z pred par rokov, ked som zistila, ze hrdost Mojmileho na maorske dedicstvo je postavena na realnych zakladoch. Poplasne zariadenie v hlave sa zaplo a spomenula som si na dievcata z nasej mladosti, tie co po sidlisku kocikovali male deti s vietnamskymi ocami. Premyslam, ci by som sa mala bat myslienky na potencialneho potomka, ktoremu by pristalo meno Ihaka a bol by hviezda novozelandskeho rugby v kategorii juniorov. Ale aby mi ho v Bratislave skini nedobili. No to je na iny clanok.